Kreslenie pre 21. storočie?

/Kreslenie pre 21. storočie?

Kreslenie pravou hemisférou – čo sa skrýva za týmto názvom?

Metóda kreslenia pravou stranou mozgu zažíva po USA a západnej Európe boom aj u nás.

Je to len humbug, alebo ďalšia z užitočných metód osobného rozvoja?

Samotný výraz kreslenie pravou hemisférou znie trochu záhadne. Niekomu možno napadne, že sa kreslí v stoji na hlave alebo v nejakom záhadnom stave vedomia. Asi vás sklamem: kreslí sa klasicky v sede, obyčajnými ceruzkami na výkres. Dokonca je povolené aj gumovať.

 Kto to vymyslel ?

Autorkou metódy je americká výtvarníčka Betty Edwardsová, ktorá bola v sedemdesiatych rokoch minulého storočia profesorkou kreslenia na kalifornskej univerzite. Zistila, že niektorým študentom ide zobrazovanie kreslením podľa skutočnosti ľahšie a iní s tým majú problém. V tom období práve v Kalifornii prebiehal aktívny výskum v oblasti neurobiológie mozgu, hlavne o fungovaní našich hemisfér. Edwardsovú napadlo aplikovať niektoré výsledky výskumov o vnímaní a pamäti do metodiky kreslenia podľa skutočnosti. Ucelenú metodiku zhrnula do knihy Drawing on the Right Side of the Brain (Kreslenie pravou stranou mozgu), ktorá vyšla v roku 1979. Odvtedy bola vydaná v mnohých prekladoch (aj v češtine) a stala sa bestsellerom.

Edwardsová viedla kurzy nielen pre študentov, ale aj pre ľudí, ktorí boli presvedčení, že nevedia kresliť, a úspešne ich presviedčala o opaku. Jej metóda sa stala známou a rozšírenou najprv v USA a postupne prenikla aj do Európy.

V čom tkvie teda tajomstvo tejto metódy?

Ide o súhru viacerých faktorov. V prvom rade je to dobre zostavený súbor cvičení, ktorými sa efektívne získavajú kresliarske zručnosti, nacvičuje sa spolupráca očí, mozgu a ruky. Aby to išlo rýchlejšie, na kurze aktivujeme pravú hemisféru. Tým, že sa dostávame do zrelaxovaného stavu, nedovolíme svojej autocenzúre, aby nás odrádzala od rýchlejšieho napredovania. Ďalšie benefity sa môžu prejaviť hneď, iné neskôr.

Prečo je na kreslenie a maľovanie vhodná práve pravá hemisféra?

Na vysvetlenie je dobré zopakovať si základné vedomosti o úžasnom a dokonalom orgáne, akým je ľudský mozog. Skladá sa z dvoch rovnakých polovíc – hemisfér a každá z nich zodpovedá za iné funkcie. Ľavá strana mozgu riadi pravú polovicu tela, sídli v nej schopnosť rozprávať, čítať a písať. Logicky a analyticky vyhodnocuje podnety, kladie dôraz na detaily, posudzuje… Pravá mozgová hemisféra, ktorá riadi našu ľavú polovicu tela, vníma obraz ako celok, interpretuje emócie, neverbálne podnety, výrazy tvárí, súvislosti a vzťahy, spája veci do celku a nepozná strach. Je to len stručná definícia komplexných poznatkov o hemisférach, z ktorých nám vychádza, že v pravej hemisfére sídli naša kreativita, intuícia, schopnosť nadchýnať sa krásou – či už umenia, prírody, situácie… Pri kreslení a maľovaní pravou hemisférou sa snažíme ponoriť do stavu sústredenia. Pri kresbe na tvary, obrysy a postupne sa zameriame na vzťahy, proporcie. Pri maľovaní sa najprv necháme viesť intuíciou, vnímanie farieb je veľmi subjektívne. Až neskôr pristúpi aj náuka o farbách či ich psychologické pôsobenie. Kreslenie a maľovanie je aj určitou formou meditácie. Preto je prospešné, keď sme zrelaxovaní, otvorení novým veciam a nedovolíme ľavej hemisfére, aby tento proces veľmi kontrolovala, cenzurovala.

Ideál je byť v rovnováhe.

 Nebolo by dobré ísť do extrémov a zase uprednostňovať len pravú hemisféru – pre takmer všetky činnosti je optimálne, keď máme prepojené obe hemisféry, vtedy sme v harmónii. Nie je to ľahké, lebo v súčasnosti žijeme pod nadvládou ľavej hemisféry. Dôkaz? Už len tým, že väčšina z nás je pravákov, je dominancia ľavej hemisféry zjavná. Naša uponáhľaná doba je plná stresu a naháňačiek s časom. A kreslenie a maľovanie sú možnými vhodnými cestami, pre napájanie na našu pravú hemisféru a vybalansovanie negatívnych dôsledkov našej doby.

Vraví sa, že pravej hemisfére patrí 21. storočie.

Zatiaľ sme stále v zajatí ľavohemisférového riadenia, ale hýbe sa to. Súvisí s tým aj masívny záujem o alternatívne náuky a praxe, potreba spirituality a holistického prístupu. Lebo ľavá hemisféra nedôveruje, preveruje, chce lapidárne dôkazy. Pravá strana mozgu je intuitívna, dokáže veriť, nielen v niečo – aj v naše schopnosti. Odkedy sa viac zaoberám touto tematikou, niektoré typy ľudí v okolí mi slúžia ako vďačné objekty štúdia – hovorím im „ľaváci“ a „praváci“, no pritom nemyslím na ich dominantnú ruku. Našťastie existujú aj typy „harmoňáci“, u nich je rovnováha medzi rozumom a citom, vedia byť kreatívni a zároveň majú zmysel pre poriadok a systém, dokážu mať nadhľad, empatiu, zmysel pre humor, zväčša sú to prirodzene spirituálni ľudia…

To sú podľa mňa správni ľudia pre naše storočie.

Autor: Pawla Šoltisová – lektorka kurzov kreslenia

2019-12-18T22:52:59+00:00